Vy sa nepretŕčajte

Autor: Ján Slimák | 17.5.2018 o 14:05 | Karma článku: 10,52 | Prečítané:  5083x

Včera preletela slovenskými internetmi Správa o celoslovenskom prieskume LGBT ľudí, ktorú vydala Iniciatíva inakosť. A ako to už pri týchto témach býva, odozva na sociálnych sieťach bola pestrá.

Častá reakcia, ktorej sa chcem v tomto blogu venovať, je klasické „nech si doma robia čo chcú, len nech sa s tým nepretŕčajú na verejnosti“. Každý z vás sa s ňou už určite stretol, prípadne ju sám aplikuje.

Pre všetkých, ktorí sa s týmto názorom stotožňujú, mám jeden malý challenge: skúste žiť nejakú dobu bez toho, aby ste sa svojou heterosexualitou pretŕčali na verejnosti. Aby ste sa vedeli lepšie pripraviť, dám vám zopár príkladov, kde hrozí, že svojimi ohavnými posteľovými praktikami znechutíte svoje okolie:

  • keď nastupujete do novej práce a vaši kolegovia alebo šéfovia sa s vami chcú bližšie zoznámiť, tak sa pýtajú aj na váš rodinný život
  • keď venčíte psa a váš sused psíčkar sa spýta, či to bol váš súrodenec, ktorý ho venčil včera večer
  • keď chcete na dovolenke bývať cez AirBnB a bojíte sa, či vás majiteľ bytu po príchode nepošle kadeľahšie, pretože neznesie niečo také vo „svojej“ posteli
  • keď sa na kurze cudzieho jazyka preberá kapitola „rodina“ a vy sa máte rozprávať o svojom rodinnom postavení
  • keď idete študovať do zahraničia a pri hľadaní ubytovania si musíte vopred overovať u prenajímateľov aj budúcich spolubývajúcich, či to rozdýchajú, keď u vás raz za čas na víkend prespí vaša najbližšia osoba, ktorú máte.
  • alebo jednoducho kedykoľvek, keď sa s kýmkoľvek rozprávate o čomkoľvek, do čoho sa žiada spomenúť váš zážitok, príhodu alebo skúsenosť, kde sa jednoducho nedá vyhnúť tomu, aby ste „pred celým svetom pretŕčali“, aký tvar genitálií preferujete. Napríklad keď musíte ukecanému vrátnikovi vysvetľovať, prečo dnes nejdete na obed s ostatnými kolegami, ako zvyčajne, ale sám a iba pár minút po nich – pretože máte dohodnutý obed so svojou polovičkou.

Zjavne si to neuvedomujete, ale presne toto máme na mysli, keď hovoríme o tolerancii v spoločnosti. Myslíme tým možnosť žiť normálny život bez toho, aby sme si okrem každodenných starostí, ktoré všetci zdieľame, museli dávať pozor ešte aj na to, aby náš relatívne priemerný život niekoho nepobúril a to aj vtedy, keď nás váš názor úprimne nezaujíma a chceme si iba normálne v kľude vyvenčiť psa, pracovať, cestovať, pokecať, alebo čokoľvek iné.

Verte mi, že naozaj nikto (OK, takmer nikto) nepotrebuje chodiť po svete zabalený do dúhovej vlajky a vodiť svojho partnera po ulici za genitálie. Nepokladáme svoju orientáciu za kľúčovú črtu našich osobností, o ktorej musíme každého informovať a donútiť, aby ju rešpektoval. To však neznamená, že sme ochotní žiť v sebaklame a každý deň si strážiť, čo komu povieme, len preto aby sme nenarušil vašu citlivú bublinu presvedčenia, že celý svet sa bude prispôsobovať vašim zaslepeným predstavám o ňom.

Tak nabudúce skôr, ako odošlete váš nenávistný komentár do ďalšej facebookovej diskusie, skúste sa zamyslieť nad tým, kedy ste sa vy naposledy pretŕčali s vašou orientáciou pred niekým, kto o to vôbec nestál.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V byte z Gorily vraj Fico pil kolu, po rokoch v kauze vypovedal

Úrad špeciálnej prokuratúry nechce prezradiť, kedy polícia predsedu Smeru vypočula.

SVET

Na škole na Kryme útočil študent, zahynulo devätnásť ľudí

Ďalších asi 40 ľudí je zranených.


Už ste čítali?